Nemáte povolený javascript, čo môže výrazne ovplyvniť funkcionalitu, interakciu ako aj celkový pôžitok zo stránky
Obrázok používateľa Anonymous
Zákon - Pôdohospodárstvo, životné prostredie

Zákon o ochrane pred povodňami (vodný zákon)

Pred 1. čítaním
Výsledky hlasovania
Pozrite si porovnávací graf
SKUTOČNÝ SNEM
 
5Proti
 
NR SR ešte nehlasovala
NR SR
 
Nehlasované

Štát nechce uhrádzať škody spôsobené povodňami. Je to v poriadku? Nemá sa štát starať o bezpečnosť občanov, teda aj ich majetku? Veď občania platia štátu dane, keď si v obciach stavajú domy. A nie je náhodou prioritou vodnej politiky realizovať protipovodňové opatrenia? Takéto programy sú dobré len na to, aby sa nabalili obrovské inštitúcie na realizácii, ale ak niečo nevyjde a občania budú mať domy zaplavené, tak štát za škody neručí? Len v prípade, ak občania dokážu priamu súvislosť s povodňovými zabezpečovacími a záchrannými prácami? A čo teda zodpovednosť za protipovodňové opatrenia, ktoré priamo zlou realizáciou alebo nerealizovaním opatrení môžu spôsobiť záplavy?

Typ parlamentnej tlače: 
Novela zákona
Číslo parlamentnej tlače: 
1 351
Predkladateľ: 
Minister životného prostredia
Dátum predloženia materiálu: 
26. január 2015, pondelok
Stav rokovania: 
Pred 1. čítaním
Stručný popis parlamentnej tlače:
Časť dôvodovej správy

K bodu 3

V § 2 ods. 7  sa ustanovujú prípady kedy možno povodňovú škodu na stavbe uznať. Povodňovú škodu možno uznať len, ak stavba mala právoplatné kolaudačné rozhodnutie alebo stavebné povolenie alebo bola ohlásená stavebnému úradu, ak počas výstavby išlo o riadne povolenú alebo ohlásenú stavbu a ak zhotoviteľ stavby, ktorá zasahuje do vodného toku, pobrežného pozemku, záplavového územia alebo inundačného územia, mal schválený plán povodňových zabezpečovacích prác, a ak zhotoviteľ stavby, zmeny stavby alebo udržiavacích prác konal v súlade so stavebným povolením alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Ak zhotoviteľ stavby, ktorá zasahuje do vodného toku alebo je v jeho bezprostrednej blízkosti, začal stavbu bez schváleného povodňového plánu alebo nekonal v súlade so stavebným povolením, porušil zákon o ochrane pred povodňami tým, že sa nepripravil na vykonávanie zásahov na ochranu majetku pred povodňami. Následkom porušenia týchto povinností je vznik povodňových škôd, ktoré nemuseli vzniknúť, alebo by boli nižšie.

K bodu 4

V § 2 ods. 8 a 9 sa ustanovuje, že štát, orgán štátnej správy, orgán územnej samosprávy, správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku nezodpovedajú za povodňovú škodu, okrem škody na majetku, ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác. Povodeň je prírodný jav, ktorý nespôsobili tieto orgány a preto nemôžu zodpovedať za povodňové škody. O prípadnom vyplatení príspevku na kompenzáciu povodňových škôd môže rozhodnúť výlučne vláda Slovenskej republiky. Ďalej sa uvádza, že dotácie na kompenzáciu strát spôsobených povodňou v sektore poľnohospodárskej prvovýroby, lesného hospodárstva a chovu rýb sa poskytujú podľa postupov ustanovených zákonom č. 267/2010 Z. z. o poskytovaní dotácie na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou.

Aj TY môžeš súťažiť o stručný popis uverejnený na tomto mieste tak, že ho pridáš nižšie v časti STRUČNÉ POPISY.Popis s najvyšším počtom lajkov bude zobrazený TU. Stručný popis pomôže občanom zorientovať sa v zmysle, výhodách alebo problémoch predkladaného zákona.

Nebol ešte pridaný, žiadný blog. Pridajte ho vy.

Stručné popisy zákona


Aj TY môžeš súťažiť o stručný popis uverejnený na tomto mieste tak, že ho pridáš nižšie v časti STRUČNÉ POPISY.Popis s najvyšším počtom lajkov bude zobrazený TU. Stručný popis pomôže občanom zorientovať sa v zmysle, výhodách alebo problémoch predkladaného zákona.