Nemáte povolený javascript, čo môže výrazne ovplyvniť funkcionalitu, interakciu ako aj celkový pôžitok zo stránky
Obrázok používateľa Anonymous
Otvorený list
Obrázok používateľa sebastian.pecho

List prezidentovi s požiadavkou občanov ZASTAVIŤ vývoz vody bol odignorovaný

Po schválení Ústavného zákona o vývoze vody do zahraničia sa organizátori petície rozhodli požiadať prezidenta o nepodpísanie zákona.

Urobili tak v mene viac ako 5000 občanov podpísaných pod hromadnú pripomienku k tomuto zákonu a v mene viac ako 64 tisíc občanov podpísaných pod petíciou PROTI vývozu vody do zahraničia.

Nižšie uvádzame list doručený prezidentovi SR.

Aj napriek veľmi závažným dôvodom obsiahnutých v liste sa prezident rozhodol požiadavke občanov nevyhovieť. Dokonca neprejavil ani záujem sa o veci informovať, neodpovedal aktivistom žiadnou formou ani inak neprejavil záujem o názor viac ako 64 tisíc občanov. Zákon podpísal. Pýtame sa v čom sa prejavuje vyhlásenie pána Kisku, že bude občianskym prezidentom? Zatiaľ vidíme len opak, úplnú ignoráciu požiadaviek občanov aj v tak zásadných otázkach ako je zaobchádzanie s majetkom nás všetkých.

---------------------------------------------------------

List prezidentovi:

RNDr. Elena Fatulová, Ing. Jarosiav Baran, Ing. Vladimír Mosný, PhD. — zástupcovia verejnosti

Kontaktná adresa: RNDr. Elena Fatulová, Repná 1, 821 04 Bratislava, kontakt: 0918 429 056, e-mail: elena.fatulova@gmail.com

Bratislava, 29. októbra 2014

Vážený pán prezident,

obraciame sa Vás v mene občanov Slovenskej republiky, ktorí v počte viac ako 64 000 podpísali výzvu na zastavenie legalizácie vývozu vody do zahraničia a v mene 4 127 l'udí, ktorí podporili hromadnú pripomienku k novele "Vládneho návrhu ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov" (d'alej len novela Ústavy). Verejnosť v nej žiadala Ministerstvo životného prostredia SR o vypracovanie právnej analýzy, ktorá by dokázala alebo vyvrátila tvrdenie, že voda je v zmysle európskych právnych predpisov tovarom (obchodovatel'nou komoditou). K uvedenej požiadavke sme predložili nami vypracovanú právnu analýza dokazujúcu, že voda (s výnimkou balenej vody) nie je tovarom. Máme za to, že vývoz vody zo Slovenska na akýkol'vek účel musí vychádzať z právneho výkladu, ktorý nad všetky pochybnosti preukáže, či v zmysle európskych právnych predpisov možno vodu považovať za tovar, alebo nie. Nesprávny výklad môže mať za následok zásadný odklon od európskej vodnej politiky, s možnými medzinárodnými dôsledkami.

Podľa čl. 119 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky vláda rozhoduje v zbore o návrhoch zákonov. Podl'a § 37 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ministerstvá „pripravujú návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zverejňujú ich a po prerokovaní v pripomienkovom konaní predkladajú vláde." Podl'a čl. 14 ods. 6 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky: „Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vždy, ak predkladatel' nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 fyzických osôb alebo právnických osôb." Napriek tomu, že predkladatel' neakceptoval hromadnú pripomienku verejnosti, žiadne rozporové konanie sa v predmetnej veci neuskutočnilo a návrh bol predložený vláde Slovenskej republiky na prerokovanie. Týmto postupom bolo došlo podl'a nášho názoru k porušeniu základného práva obracať sa na štátne orgány so žiadosťami a návrhmi (čl. 27 ods. 1 ústavy), porušeniu práva na priaznivé životné prostredie (čl. 44 ods. 1 ústavy), práva na úplné a včasné informácie o stave životného prostredia (čl. 45 ústavy) a porušeniu Aarhuského dohovoru.

Hromadná pripomienka verejnosti bola odmietnutá a napriek pretrvávajúcemu rozporu vláda schválila návrh novely Ústavy uznesením vlády č. 384/2014 z 20. 8. 2014. Dňa 22.8.2014 bol Národnej rade Slovenskej republiky doručený návrh novely Ústavy (č. parlamentnej tlače 1110) a po zmenách v parlamente ho Národná rada SR schválila uznesením č. 1380 z 21. 10. 2014.

Vzhl'adom na vyššie uvedené skutočnosti si dovol'ujeme, vážený pán prezident, obrátiť sa na Vás so žiadosťou o vrátenie predmetného "Vládneho návrhu ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov" na nové prerokovanie v NR SR a navrhnutie neprijatia celého návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Táto požiadavka nadväzuje na náš list z 18. júla 2014, v ktorom sme podrobne vysvetlili riziká a možné dôsledky legalizácie vývozu vody do zahraničia. V našej žiadosti sa preto zameriavame iba na schválenú novelu Ústavy. V zmysle Či. 87 ods. 3 a 4 a čl. 102 písm. n) Ústavy Slovenskej republiky a v zmysle § 90 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky „Ak prezident republiky vráti

 

zákon s pripomienkami 56) národnej rade na opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a tret'om čítaní s tým, že predmetom prerokúvania sú iba pripomienky prezidenta republiky. Pripomienky musia obsahovat' presné znenie navrhovanej úpravy, ak prezident republiky nenavrhne neprijatie celého zákona."

Aktuálne znenie novely Ústavy schválené NR SR:

Novela Ústavy rozširuje pôvodný článok 4 o ustanovenie bodu (2) v znení:

(2) Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území SR cez hranice SR dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje; zákaz sa nevzt'ahuje na vodu na osobnú spotrebu, pitnú vodu balenú do spotrebitel'ských obalov na území SR a minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území SR a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch. Podrobnosti o podmienkach prepravy vody na osobnú spotrebu a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch ustanoví zákon. SR chráni a zveľad'uje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií.

Odôvodnenie žiadosti

Na základe podrobného posúdenia novelizovaného textu Ústavy sme zistili závažné skutočnosti, na ktoré poukazujeme v odôvodnení našej žiadosti.

Legalizácia vývozu vody za účelom obchodovania s vodou

Novela Ústavy v prvej časti ustanovenia zakotvuje zákaz vývozu vody dopravnými prostriedkami alebo potrubím, avšak v druhej časti ustanovenia (za bodkočiarkou) cez široko zadefinované výnimky (najmä výnimku povoľujúcu vývoz vody dopravnými prostriedkami alebo potrubím na osobnú spotrebu), tento zákaz v podstate ruší. Napriek absencii výkladu pojmu „voda na osobnú spotrebu" je zrejmé, že výnimka sa vzťahuje na vývoz pitnej vody. Pred prijatím novely Ústavy vývoz vody nebolo možné povoliť, pretože mu bránil článok 4 Ústavy SR, podľa ktorého „Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé vody a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky". Po prijatí novely Ústavy vývoz pitnej vody bude možné legálne povoliť, a to aj pre splnomocňovacie ustanovenie obsiahnuté v druhej vete článku 4 odseku 2 Ústavy: Podrobnosti o podmienkach prepravy vody na osobnú spotrebu a na poskytnutie humanitámej pomoci a pomoci v núdzových stavoch ustanoví zákon. Novela Ústavy tak podl'a nášho názoru legalizuje potenciálny vývoz vody do zahraničia za účelom obchodovania s vodou ako tovarom.

Z vecného hľadiska novela Ústavy odstraňuje právnu prekážku, ktorá bránila otvoreniu riskantného obchodu s vodou, na ktorý Slovensko nie je pripravené, pretože nemá zdokumentované využiteľné zdroje podzemných vôd, nepozná stav vodných útvarov, nemá spoľahlivú evidenciu o vodách. Je vysoké riziko, že otvorenie jednostranného vývozu vody zo Slovenska bude mať za následok devastáciu vodných zdrojov s dopadom na obyvateľstvo, hospodársku činnosť a prírodu. Z uvedeného vyplýva, že novela Ústavy neprinesie zvýšenie ochrany vody pred vývozom do zahraničia, ako sa to podsúva verejnosti, ale naopak môže mať za následok zhoršovanie prístupnosti l'udí k bezpečnej pitnej vode a prístupnosti k vode niektorým skupinám užívateľov vody, ako sú poľnohospodári, energetici, rybári. Možno konštatovať, že podnikateľský záujem potenciálnych vývozcov vody bol nadradený nad verejný záujem.

Okrem uvedeného vecného hľadiska považujeme novelu Ústavy za problematickú aj z právneho hl'adiska, a to z viacerých dôvodov:

 

 

Zmena vlastníckych vzťahov - možný nesúlad s článkom 4 ods.1 Ústavy SR

Pôvodný článok 4 Ústavy (po novele odsek 1 článku 4) garantuje, že voda je vlastníctvom Slovenskej republiky.

V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR: „Majetok taxatívne vymenovaný v čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky nemožno previesť na inú osobu, a to ani na základe osobitného zákona (zákonným prechodom).". „Ústavný súd už uviedol, že moderný demokratický štát sa vyznačuje rešpektovaním vlastníckeho práva a princípov trhového hospodárstva (III. ÚS 243/2010). Okrem už judikovaného právneho názoru o priamom právnom a výlučnom ovládaní veci ako o podstate vlastníckeho práva (PL. ÚS 30/95) je vhodné podčiarknuť názor, podl'a ktorého v podmienkach sociálneho trhového hospodárstva a demokratického právneho štátu, ktoré sú jednoznačne proklamované v ústave a ďalej konkretizované vo viacerých zákonoch, sa zásadne poskytuje slobodná možnosť každému subjektu nadobúdať vlastnícke právo i d'alšie vecné práva k veciam, ktorých okruh nie je kvantitatívne a kvalitatívne obmedzený (s výnimkou vecí patriacich podl'a čl. 4 ústavy do výlučného vlastníctva Slovenskej republiky). V zásade slobodnú možnosť realizácie už nadobudnutého vlastníckeho práva zabezpečujúceho právne panstvo nad vecami možno iba výnimočne obmedziť s ohl'adom na existenciu spoločenského záujmu, presnejšie verejného záujmu (rovnako PL. ÚS 30/95).".

Ústavný súd sa k vzťahu verejného záujmu a obmedzenia základných práv a slobôd už vyjadril vo veci sp. zn. PL. ÚS 11/96, ked' zaujal doktrinálny postoj, podľa ktorého využívanie majetku pre potreby verejného záujmu môže byť dôvodom na obmedzenie nielen vlastníckeho práva, ale aj d'alších základných práv alebo slobôd, uplatňovaním ktorých by tento majetok prestal slúžiť potrebám verejného záujmu. Ak je totiž verejný záujem ústavným dôvodom na obmedzenie jedného zo základných práv (t. j. základné právo ako právo individuálneho subjektu sa „podrobilo" celospoločenskému záujmu) v situácii, keď sa celospoločenský záujem uplatnil, nie je už možné, aby nad ním už „prevládol" iný individuálny záujem predstavovaný uplatnením niektorého z d'alších základných práv alebo slobôd (pozri PL. ÚS 111/2011-61).

Podl'a čl. 4 podzemné vody, prírodné liečivé vody a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, a teda voda v pôvodnom stave (vodné útvary) sú vo vlastníctve SR a tento právny režim sa vzťahuje aj na prírastky, čiže aj na vodu odobratú zo zdrojov na území SR a vyvezenú dopravnými prostriedkami alebo potrubím, pretože aj tie sú vo vlastníctve SR. Podľa Rámcovej smernice o vode voda nie je tovarom.

Podľa opakovaných tvrdení ministerstva životného prostredia sa však voda v určitom okamihu (pravdepodobne vydaním povolenia na vývoz vody) tovarom stane. V prípade, ak vo vodnom zákone bude zakotvené, že voda aj po jej odobratí z vodných útvarov na území SR a po jej vyvezení zostáva vlastníctvom Slovenskej republiky, je potrebné zvážiť právne dôsledky, pretože takýmto aktom by Slovenská republika prevzala na seba zodpovednosť za nezávadnosť a čistotu vyvážanej vody určenej na l'udskú spotrebu v zahraničí v súlade so smernicou č. 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z distribučnej siete, cisterny alebo vo fľašiach či nádobách. S tým sú spojené povinnosti na zabezpečenie monitorovacích programov na sledovanie kvality vody až k samotnému spotrebitel'ovi. Upozorňujeme, že podľa čl. 5 citovanej smernice členský štát určí hodnoty parametrov, nezahrnutých v prílohe I smernice, ak si to vyžiada ochrana l'udského zdravia na ich území alebo jeho časti, ktoré môžu byť iné ako hodnoty parametrov, platné v SR.

Vzhl'adom na uvedené pochybnosti sa domnievame, že nielen otázka prevodu vlastníckeho práva k vode odobratej na území SR, ale aj otázka prepravy vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území SR cez jej hranice tak, ako je upravená v čl. 4 ods. 2 Ústavy, je nevhodná.

Vzhl'adom na možné právne dôsledky považujeme za potrebné, aby pred definitívnym prijatím novely Ústavy bol vypracovaný právny výklad vody ako tovaru (podl'a tvrdení ministerstva životného prostredia) a z toho sa odvíjajúcej zmeny vlastníckych vzťahov pri vývoze vody a následne posúdiť

 

možný nesúlad medzi odsekom (1) a (2) článku 4 novely Ústavy. V prípade, že voda aj po vyvezení zostane vlastníctvom Slovenskej republiky, je potrebné zadefinovať, ako bude Slovenská republika tieto vlastnícke práva uplatňovať v zahraničí.

Nekonzistentnosť a vnútorná rozpornosť novoprijatého ustanovenia

Nekonzistentnosť a vnútornú rozpornosť ustanovenia doplneného ods. (2) článku 4 novely Ústavy vidíme vo viacerých spojeniach, ktoré spájajú terminologicky a významovo rozdielne prvky, ktoré vzájomne nesúvisia:

Prvá časť výroku v znení: "Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území SR cez hranice SR dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje;" hovorí o spôsobe prepravy vody dopravnými prostriedkami alebo potrubím. Avšak výnimka zo zákazu vzťahujúca sa na „pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území SR a minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území SR", má už v samotnom pojme definovaný spôsob prepravy (voda balená a prepravovaná v obaloch). Tým je vylúčená možnosť jej prepravy potrubím a dopravnými prostriedkami. Z logiky veci a aj terminológie vyplýva, že preprava balenej vody nie je obsiahnutá v pojme „preprava dopravnými prostriedkami alebo potrubím", a teda je automaticky, resp. a priori vylúčená zo zákazu prepravy vody dopravnými prostriedkami alebo potrubím. Z toho dôvodu je výnimka, vzťahujúca na uvedené dva druhy balenej vody, irelevantná.

V ustanovení odseku (2) novely Ústavy sa spájajú dve kategórie vody           a to voda odobratá

z vodných útvarov, ktorá je prírastkom a aj po jej oddelení od zdroja je síce samostatným predmetom vlastníckeho práva, ale toto vlastnícke právo patrí stále Slovenskej republike (čl. 4 Ústavy, §135a Občianskeho zákonníka — vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj ked' boli oddelené od hlavnej veci). Zároveň táto voda nie je tovarom. Druhou kategóriou je voda balená, ktorá je výsledkom výrobného procesu, je výsledkom spracovania (§ 135b Občianskeho zákonníka) oddeleného prírastku a je aj tovarom, ktorý sa uvádza na trh. Kým na vodu vo vodných útvaroch sa nevzťahujú pravidlá o voľnom pohybe tovarov a služieb, t.j. jej vývoz je možné bez právnych dôsledkov zakázať, vývoz balenej vody podlieha pravidlám vol'ného pohybu tovarov a služieb, a preto jej vývoz bez zdôvodnenia výnimiek, nie je možné zakázať.

Podľa predpisov ministerstva pôdohospodárstva je balená voda považovaná za potravinu. To znamená, že prvá časť výroku hovorí o vode, avšak výnimky týkajúce sa balenej vody sa vzťahujú na potraviny. Požiadavky na ochranu vody vo vodných útvaroch a ochranu balenej vody ako potraviny upravujú rozdielne právne predpisy (európske smernice).

Možný nesúlad so Zmluvou o fungovaní EÚ

Možný nesúlad vidíme v zakomponovanej výnimke zo všeobecného zákazu vývozu vody vzťahujúcej sa na „pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území SR a minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území SR".

K uvedenému uvádzame nasledovné vysvetlenie: Balená voda vo všeobecnosti je považovaná za potravinu, ktorej výrobu upravuje Výnos Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR z 15. marca 2004 č. 608/9/2004 - 100, ktorým sa vydáva hlava 28 Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca prírodnú minerálnu vodu, pramenitú vodu a balenú pitnú vodu v znení výnosu z 15. 10. 2010 č.18794/2010-0L. Podl'a § 3 Výnosu „Výroba prírodnej minerálnej vody, pramenitej vody a balenej pitnej vody je ich získavanie, úprava a plnenie do spotrebiteľských obalov". Z uvedeného vyplýva, že všetky druhy balenej vody - prírodná minerálna voda, pramenitá voda a balená pitná voda ako produkt výrobného procesu sú výrobkom, teda tovarom. V zmysle ustanovení článku 35 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vývoz uvedených druhov balenej vody nie je možné zakázať ani inak obmedziť. Novelou Ústavy však bol de facto zakázaný vývoz pramenitej

 

vody, ked'že tá nie je zo zákazu vývozu vody vyňatá (do tejto kategórie patrí napr. dojčenská voda), čo môže byť porušením čl. 35 Zmluvy o fungovaní EÚ.

V súvislosti s citovaným potravinovým kódexom upozorňujeme aj na zavedenie nových pojmov do novely Ústavy (pitná voda balená do spotrebiteľských obalov, minerálna voda balená do spotrebiteľských obalov), ktoré nie sú totožné s terminológiou zakotvenou v existujúcich právnych predpisoch. lde o nesúlad s pojmami: prírodná minerálna voda, pramenitá voda, balená pitná voda, ktoré sú zadefinované v citovanom potravinovom kódexe.

Okrem toho poukazujeme na článok 345 Zmluvy o fungovaní EU (pôvodný článok 295 ZES), podl'a ktorého: „Zmluvy sa nedotýkajú úpravy vlastníckych vzťahov uplatňovanej v členských štátoch.".

Možný nesúlad s európskou vodnou legislatívou

Základným právnym predpisom EÚ v oblasti vodnej politiky je Rámcová smernica o vode (2000/60/ES — d'alej len RSV).

V súvislosti s navrhovaným textom novely Ústavy je potrebné vychádzať zo základných princípov spoločnej vodnej politiky a záväzných definícií zavedených pojmov, ktoré uvádzame v d'alšom texte:

  1. Prvá časť ustanovenia, v ktorej sa pojednáva o „vode odobranej z vodných útvarov" sa týka vody v jej pôvodnom stave, na ktorú sa vzťahuje výrok obsiahnutý v recitáli 1 RSV v znení: „Voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť, brániť" a nakladať s ním ako takým". lnými slovami ide o vodu, ktorá nie je tovarom, a preto sa na ňu nevzťahujú pravidlá vol'ného pohybu tovarov a služieb zakotvené v zmluve o fungovaní Európskej únie. Povolenie vývozu vody ako tovaru za účelom obchodovania, je porušením základného princípu, od ktorého sa odvíja spoločná vodná politika krajín EÚ.
  2. Čo sa týka použitého pojmu „vodný útvar" RSV definuje štyri typy vodných útvarov:
  • Útvar povrchovej vody — vymedzený a významný prvok povrchovej vody ako napríklad jazero, nádrž, potok, rieka alebo kanál, časť potoka, rieky alebo kanála, brakickej vody, alebo pásmo pobrežnej vody,
  • Útvar podzemnej vody — vymedzený objem podzemnej vody, v rámci kolektora alebo kolektorov podzemnej vody,
  • Umelý vodný útvar — útvar povrchovej vody vytvorenej ľudskou činnost'ou,
    • Výrazne zmenený vodný útvar — útvar povrchovej vody, ktorého charakter sa v dôsledku fyzikálnych zmien spôsobených ľudskou činnost'ou podstatne zmenil, ako to určí členský štát v súlade s ustanoveniami Prílohy II.

Okrem toho, že ide o vel'mi široké vymedzenie vodných útvarov, chýba aj účel odberu, ktorý bolo potrebné bližšie špecifikovať. Pokiaľ má ísť o odber vody z vodných útvarov určený na l'udskú spotrebu, potom bolo potrebné vychádzať z článku 7 ods. 1 RSV, podľa ktorého členské štáty majú povinnosť určiť všetky vodné útvary určené na odber vody na l'udskú spotrebu. Z toho vyplýva, že prvá časť ustanovenia odseku 2 novely Ústavy mala bližšie špecifikovať vodné útvary z ktorých má byť voda na prepravu odobraná a účel tohto odberu, teda mala ich špecifikovať ako vodné útvary využívané na odber pitnej vody.

V súvislosti s výnimkou, ktorá sa týka minerálnej vody balenej do spotrebitel'ských obalov, je potrebné zdôrazniť, že RSV nedefinuje žiadne útvary minerálnej vody. lde teda o d'alšiu disproporciu medzi výrokom o zákaze vývozu vody z vodných útvarov, ktoré nezahrňujú útvary minerálnej vody a druhou časťou výroku, v ktorej je zakotvená výnimka o balenej prírodnej minerálnej vode. Preprava prírodných minerálnych vôd je predmetom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd, ktorá pojem útvary minerálnych vôd nepozná.

 

  1. K časti výroku „Preprava vody........ dopravnými prostriedkami alebo potrubím"sa vzťahuje článok 2 bod 38 RSV, ktorý definuje pojem „vodohospodárske služby" nasledovne:

„Vodohospodárske služby" sú všetky služby, ktoré sa poskytujú domácnostiam, verejným inštitúciám, alebo pre akúkol'vek hospodársku činnosť: a) odber, vzdúvanie, akumulácia, úprava a distribúcia povrchovej alebo podzemnej vody".

Z uvedeného vyplýva, že preprava vody dopravnými prostriedkami alebo potrubím je neoddeliteľnou súčasťou vodohospodárskej služby, na ktorú sa vzťahujú požiadavky článku 5 RSV (vypracovanie ekonomickej analýzy) a článok 9 RSV (úhrada nákladov za vodohospodárske služby). Vo vodnom zákone (§ 2 písm. aj) je zavedený nepresný preklad výrazu „distribution" ako „dodávanie povrchových vôd a podzemných vôd". Do novely Ústavy bol zavedený nový pojem „preprava" vody, ktorý nemá oporu v RSV a nie je v súlade ani s pojmami zakotvenými vo vodnom zákone („dodávanie vody").

Problematiku poskytovania služieb cez hranice štátu upravuje smernica EÚ č. 2006/123/EC z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, ktorá vyňala zásobovanie s vodou (vodohospodárska služba) z uplatňovania pravidiel voľného cezhraničného poskytovania služieb. Na základe tejto smernice sa uplatňuje odchýlka zo slobody poskytovať služby, pokiaľ ide o služby súvisiace s rozvodom a dodávkou vody a služby súvisiace s odpadovými vodami. V prípade dôslednej aplikácie uvedenej smernice, nie je potrebné riešiť zákaz „prepravy" vody cez hranice Slovenskej republiky" novelou Ústavy SR.

  1. Do novely Ústavy bola zakotvená výnimka zo zákazu prepravy vody vzťahujúca sa na „vodu na osobnú spotrebu". Tento pojem nie je v RSV právne definovaný. Ak má ísť o výnimku na vývoz pitnej vody, bolo potrebné vychádzať z definície pitnej vody zakotvenej v smernici 98/83/ES o kvalite vody určenej na l'udskú spotrebu, to znamená namiesto termínu „voda na osobnú spotrebu" mal byť použitý termín „voda na l'udskú spotrebu". Zavádzanie vlastných pojmov, ktoré nie sú v súlade s terminologickým vymedzením pojmov v európskych smerniciach, je neprípustné a je považované za porušenie práva EÚ.

Vzhl'adom na vyššie uvedené argumenty, dovol'ujeme si Vás, vážený pán prezident, požiadať o zváženie uvedených skutočností a vrátenie "Vládneho návrhu ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov" (č. parlamentnej tlače 1110) na nové prerokovanie v NR SR a navrhnutie neprijatia celého návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

V prípade potreby Vám radi poskytneme ďalšie podrobnejšie informácie.

S úctou

Vážený pán

Andrej Kiska

prezident Slovenskej republiky Hodžovo námestie 1

810 00 Bratislava 1

RNDr. Elena Fatulová

v mene predkladatel'ov hromadnej pripomienky a signatárov výzvy proti vývozu vody

Výsledky hlasovania
Pozrite si porovnávací graf
SKUTOČNÝ SNEM
1Za
Ešte si nehlasoval.